Ing.arch. Rudolf KRULIAC, autorizovaný architekt SKA
Aarchitekt apartmánového domu Kamzík, Donovaly
a rodinných domov vo V. Ružbachoch
Úplna verzia Iterview s redaktorom časopisu „STŘECHY, FASÁDY, IZOLACE“ p. Krmáškom 12.1.2009 – doslovný prepis audionahrávky.
Ing. arch. Kruliac: „Najsilnejší v rámci krytín je Bramac, lebo majú najväčšie obchodné zastúpenie.“
p. Krmášek: „To je reklamná záležitosť.“
Ing. arch. Kruliac: „Áno. Táto oceľová škridľa, čo je tých parametrov, od kedy boli tie prvé výrobky tuná, tak sme ju použili aj na penzión v Spišskej Starej Vsi, a to aj z toho dôvodu, že je to jediná strecha, ktorú vietor neodtrhne. Keď bola víchrica v roku 2004, tak Bramac nám doslova lietal. Získali si ma aj tým, že túto krytinu nemôže montovať každý, čo je u Bramacu, oni robia len školenia. Sú tu všetky detaily, sú prepracované, netreba nič vymýšľať a nachádzať technické riešenia. Ťažké a tvrdé krytiny majú tepelnú zotrvačnosť, a preto vznikajú cencúle. Plechová nemá tepelnú zotrvačnosť. Na prvom mieste je to, že pri víchrici neodletuje, na druhom mieste je to, že nemá tepelnú zotrvačnosť. Výhoda voči lacným plechovým krytinám je drsný parameter, ktorý zabraňuje tomu, aby sa sneh zošmykával. A ak sa tam nedrží mach, tak tá strecha je ekologická.“
p. Krmášek: „Ľudia u nás pozerajú na to, aby strecha bola krásna. Ale v niektorých krajinách, tam si vážia, že krytina je pokrytá machom. Majú na to iný názor.“
Ing. arch. Kruliac: „Ja vyberám šedé a zelené farby, lebo pri červenej alebo čiernej farbe je mach vidieť. Mach sa chytá aj na Tondach aj na Bramac. Krytiny používame rôzne, sú rôzni investori, čo sa týka odbornosti, tak má tu vplyv aj Ing. Orolin s prístupom profesionála, že neberie zákazku, aby ju čím skôr dostal a čím skôr skončil, ale po technickej stránke to excelentne dolaďuje.“
p. Krmášek: „Čo beriete ako prioritné pri zákazke - estetiku, alebo technické záležitosti?“
Ing. arch. Kruliac: „Ak by som to prehnal, tak prvoradý je termín, aj pri návrhu je snaha urobiť to, aby to bolo pekné aj technicky realizovateľné, už pri počiatku mám na mysli konštrukčné riešenie, niekedy je to zaväzujúce, niekedy to dáva tomu ďalšiu dimenziu. Tu nie je tá poloha, aby sa dokumentácia stavby robila rok. Rok sa schvaľuje, ale ten prvotný počin, na všetko ostáva jeden – dva týždne, žeby bolo urobená koncepcia, návrh a potom sa to dopracuváva, architektúra, stavebné riešenie, potom nastupujú profesie a ostatné. V tom laickom ponímaní je to možno nepochopiteľné, ale z môjho pohľadu áno, niektoré prvky si aj zjednodušujem, ak vidíte moje referencie, používam vežičky, vikiere, tieto detaily mám v krvi.“
p. Krmášek: „ ....... niektoré momenty sa objavujú na vašich stavbách.“
Ing. arch. Kruliac: „Áno, je tu aj ten parameter, že táto podhorská oblasť je na to predurčená, lebo aj takéto veci ma posúvajú, že v Tatrách berieme približne tých 60 % zákaziek, alebo ich máme robených, alebo už urobených, aj v tomto sa hľadalo, že čo je tatranská architektúra. Keď vyšla kniha o storočnici Vysokých Tatier a takisto tam boli prezentované tieto fotografie, tak ten parameter bol taký jednotný. Bol to charakter kúpeľný.“
p. Krmášek: „Čiže vychádzate z historickej architektúry?“
Ing. arch. Kruliac: „Nemám snahu urobiť eifelovu vežu v tom prostredí, v ktorom som, žeby to bolo to, že je to architektúra neopakovateľná, ale skôr to, aby pôsobila, nie že nenápadne, ale žeby do toho prostredia sedela. Tých stavieb je tam viac. Tým spôsobom sa priraďuje objekt k objektu. V Poprade sme robili modernejšie stavby, nie je to replika, ale nemá to ďaleko k tomu, čo tam pôvodne bolo. S tým, že aj v Tatrách to prijali, že tak by sa to malo vyvíjať ďalej, aby to nebolo o tom, že každá stavba je úplne o niečom inom, aj tie funkcionalistické stavby po víchrici to preukázali, že nemajú trvácnu architektúru, čiže tieto historické stavby, ktoré tu stoja sto rokov, sú stále pekné a ľúbivé.“
p. Krmášek: „Rešpektujete architektonický vývoj tohto územia.“
Ing. arch Kruliac: „Keby sme hovorili o vývoji, tak by sa to malo uberať niekde inde, ja skôr presadzujem to, žeby to vyzeralo ako keby robené pred 50-timi rokmi, nie pred 100 rokmi. Moderná architektúra nepozná hranice, na jednom stĺpe stojí celý dom, ale v tomto prostredí to nie je vhodné, s tým, že aj architektúra je určitý názor, každá stavba sa dá urobiť mnohými spôsobmi, s tým, že aké mám skúsenosti, s akými firmami, ktoré v tomto prostredí pôsobia a realizujú to, dá sa povedať, že je to odskúšané, nie je to experiment.“
p. Krmášek: „Keď sa pozrieme na strechy, čo preferujete?“
Ing. arch. Kruliac: „Krytina je záležitosť následná, prioritou v tejto oblasti, v ktorej pôsobím sú sedlové strechy. Krov nemusím prispôsobiť krytine, Bramac a tieto tvrdé krytiny majú 55 kg/m2, plechové, alebo tieto ľahké krytiny majú váhu 5 kg/m2, ale čo sa týka statiky, tak od snehu sa ráta na m2 250 kg a od vetra 150 kg, na streche na m2 či je 405 kg alebo 450 kg, tak to je jedno.“
Bc. Horák: „Platí to skôr pre oblasti s vyšším snehovým pásmom ako sú tieto horské a podhorské? V tých nižších oblastiach nie je táto diferencia medzi hmotnosťou strešnej krytiny?“
Ing. arch. Kruliac: „Sú snehové pásma, že napríklad priamo nad Tatranskou Lomnicou je 5. snehový stupeň, čiže ten parameter je o 100 kg viac, to už rieši statik, ale nie je to to, žeby to bol 5-násobok. Pred troma – štyrmi rokmi čo bolo extrémne veľa snehu, prekročila tá úroveň aj jednotlivé normy, čiže bol sneh, napršalo, potom bol zase sneh a potom zase napršalo, takže norma s takouto úvahou neuvažovala, aj keď padali haly, ktoré mali ploché strechy a mali na to technické riešenie, že mali byť vykurované, s tým, že by sa sneh v extrémnych podmienkach topil, ale to nebolo aplikované.“
p. Krmášek: „Takže ako je to s tým materiálom strešnej krytiny?“
Ing. arch. Kruliac: „Ja to beriem, že to je to najvhodnejšie, čo môže byť, znovu zopakujem, netrhá to vietor, je to tenké - nemá tepelnú zotrvačnosť, je to drsné – nezošmykáva sa sneh, sneh, ktorý sa zgúľa, tak je ľahký, ten ktorý sa zošmykáva je ťažký, zároveň nemá pri spojoch špáročky, cez ktoré je množné podfúkavanie prašanu, je to ucelený stavebný systém, a čo sa týka montáže, tiež to má výhodu, že sa ukladá zhora nadol, tým pádom je práca bezpečnejšia, ale zároveň aj precíznejšia.“
p. Krmášek: „Čo sa týka kotvenia tohto materiálu, nemôže sa tam dostať voda?“
Ing. arch. Krmášek: „Toto je plech lisovaný a poplastovaný, v tomto už aj ostatné materiály nemajú problém, žeby mali hrdzavieť, tu nie je obava hrdzavenia, nesmie sa rezať tepelne, aby nevznikala vysoká teplota, ale musí sa len strihať.“
p. Krmášek: „Pozitívna vec je v tom, že keď sa strihá, tak sa chemicky časom obalí. Máte ešte nejakú skúsenosť s inými podobnými plechmi, alebo je to len Metrotile?“
Ing. arch. Kruliac: „Čo sa týka názvov jednotlivých krytín nie som v tom odborník, ja to nazývam oceľová škridla, tých názvov je viac, s tým, že prvý boli z Prievidze, ktorý s touto krytinou prišli.“
p. Krmášek: „Oceľová krytina kvalitatívne môže byť rôzna.“
Ing. arch. Kruliac: „Áno, sú tam rozdiely. Aj pri teplotných rozdieloch, keď svieti slnko, plech sa natiahne, pri mraze sa stiahne, spoje sú skrutkované, je to robené zvrchu, tak to pracuje, pri žľaboch je to ešte viac citeľné, lebo žľaby sú v jednom kuse.“
Bc. Horák: „V čom spočíva ...... čo sa týka úžľabia?“
Ing. arch. Kruliac: „Úžľabie je uzavretejšie ako pri Bramacu, pri tvrdej krytine je to uchytené len v trojuholníku.?“
p. Krmášek: „V čom bol problém Bramacu na hornej budove na Donovaloch.“
Ing. arch. Kruliac: „V tom, že bolo extrémne veľa snehu, že tieto spoje neboli ideálne, aj táto škridla sa posúvala.“
p. Krmášek: „Bol problém v realizácii?“
Ing. arch. Kruliac: „Môžem povedať, že čiastočne aj v kvalite položenia krytiny.“
p. Krmášek: „Z čoho ste sa poučil na Bramacu?“
Ing. arch. Kruliac: „Pri oceľovej krytine je plášť ucelenejší, špáročky sú malé, takže krytina dýcha, ale nepodfukuje, zároveň ukotvenie je pevné, strešný plášť je celistvý.“
p. Krmášek: „Máte väčšiu tendenciu doporučovať tento materiál pred Bramacom alebo Tondachom?“
Ing. arch. Kruliac: „Keď by ste išli smerom na Tatranskú Lomnicu, tak Veľká Lomnica má obrovský rozmer ...... apartmánové domy, golfové ihrisko, vodný park, čiže ten parameter je aj o tom, že Bramac dokáže realizovať každá druhá firma. Toto je určitým spôsobom obmedzené firmami, ktoré to realizujú. Pri rodinných domoch, tam si to niektorí stavajú svojpomocne, takže toto keby ste si mali kúpiť a realizovať svojpomocne, tak sa to nedá. Je to aj o určitých kapacitách. Ku koncu minulého roka by ste nezohnali ani murára, ani tesára, ani krytinára, nikoho, nie je to o tom, že keby oni boli najlepší, žeby zvládli pokryť úplne celý trh. Tu realizujeme apartmánové domy, oni boli tiež oslovený, len tieto obchodné podmienky nedokázali dotiahnuť a neboli promtní. Roboty bolo veľa a nedokázali to dotiahnuť a došperkovať vstupné podmienky, išlo o termín, tak tu išiel Bramac. To konkurenčné prostredie sa definuje už aj vzťahom obchodným.“
p. Krmášek: „Myslíte si, že termín je dôležitejší? Peniaze sú výraznejším faktorom ako kvalita práce a kvalita materiálu? Je ten termín dôležitejší? Určite hrá svoju dôležitosť, ale myslím si, že dôležitejšia je práca a materiál.“
Ing. arch. Kruliac: „Samozrejme, ale to by ste museli byť aj investorom, aj dodávateľom, aj projektantom, aj všetkým, že by ste všetky tieto atribúty dali dokopy. Keby niečo bolo super kvalitné, super dobré a super lacné, tak z toho by staval každý. A tu je tých dvesto domov, tak môžeme povedať, že každý tretí je iný. Odlišuje sa to, aj keby chcel byť iný len tým, že má iný materiál, chce sa odlišovať od ostatných, tak je to tak. Ale tieto apartmánové domy, oni kúpili pozemok niekedy začiatkom leta – júl, august, v novembri už začali stavať. Prešlo územné konanie, prešlo stavebné konanie, prešla zmena na posudzovanie, čiže môžem povedať, že je rok a tieto objekty sa už môžu kolaudovať. Niektoré apartmány už sú komplet hotové. Veľkosť striech s tým súvisela, na konkurz boli dva týždne, dá sa povedať, že tam trošku zaváhali, tak išli inou cestou. Aj ponuku mali cenovo nižšiu, len nedoladili všetky tieto parametre, tak išiel Bramac.“
Bc. Horkák: „Naozaj je fakt taký, že ak by bolo niečo najlepšie, tak by to mali všetci, ale nemožno o akomkoľvek materiáli povedať, že je najlepší, to trhové prostredie nám umožňuje to, aby boli jednotlivé produkty rôzne rozdelené a každému vyhovuje niečo iné a naozaj za posledné obdobie môžeme konštatovať, že veľmi dôležitým faktorom je aj čas, termíny – začiatok výstavby, ukončenie realizácie, rozsah výstavby, nedá sa povedať, že vždy jediným a najdôležitejším faktorom, pri ktorom sa akýkoľvek investor rozhoduje je najlepšie technické riešenie alebo najlepšia cena, každý dáva prednosť niečomu inému, preto je to zaujímavé, preto je ten trh dosť široký, že sa dokáže uplatniť každý. Môžem konštatovať, že za posledné tri roky na Slovensku sa dosť veľký výraz kladie na termín. Treba si uvedomiť aj jednu vec, dnes peniaze nie sú lacné, stačí si spočítať, čo stojí mesiac oneskoreného otvorenia akéhokoľvek objektu. Každý kto si to vie zrátať, tak hneď príde na to, o akých peniazoch sa hovorí.“
p. Krmášek: „Ja s tým úplne nesúhlasím, ja osobne sa slova termín bojím, bojím sa toho, že pri slove termín sa niečo môže nedotiahnuť, alebo preskočiť, ja som pôvodne výtvarník a keby ma niekto požiadal urobiť zákazku k nejakému termínu, tak ja nemôžem sadnúť a hneď niečo urobiť, a pri tom zachovať všetko, čo by som chcel použiť, a neskôr prídem na to, že mohol som ešte použiť toto alebo toto ....“
Ing. arch. Kruliac: „Toto v stavebníctve nie je ako poloha výtvarníka, samozrejme tieto prvky môžeme doplniť, ak sa jedná o stavbu, ktorú robí investor pre seba, tak ten si dá záležať, takže tam ten problém nie je. Ale keď je to developerské s tým, že on to potrebuje zhodnotiť a predať, tak je to o inom. Tu máme stavbu v Starom Smokovci, staval to pre seba, sám to prevádzkuje, je to urobené tak ako chcel. Tiež veľmi podarená stavba je vila Limba pod Hotelom Grand v Tatranskej Lomnici. Investor ju tak chcel, tak ju tak má. Potom, keď sa už porovnávalo, že má garáž s prístreškom, tak tam už je Bramac, lebo stále sa to vyvíja, stále sa to mení, ale samotná vila má túto krytinu, je to ucelené, je s tým maximálne spokojný. Tieto kritériá sa posúvajú. Tiež penzión v Mlynici, investor to robil s tým, že to bude užívať, tak na tom si dal záležať. Aj vilky v Ružbachoch.“
Bc. Horák: „Termín neznamená zanedbať kvalitu technického riešenia. Akúkoľvek stavbu vymyslíte, akokoľvek si dáte na tom záležať, akokoľvek dlho to budete plánovať a realizovať, po skončení aj tak nájdete niečo, čo by ste urobili inak, ak by ste sa mohli v čase vrátiť. O tom som presvedčený na každej a jednej stavbe. Investor má svoje priority, na základe ktorých sa rozhoduje a tie sú pre neho najdôležitejšie. Aj pre súkromného investora je termín dôležitý, pretože jednak je rozdiel či niečo môžem užívať rok alebo dva skôr a tiež z hľadiska financovania je to dôležitý fakt. Sám vývoj nám toto ukázal a počuli sme to aj na Kontraktingu, že sa veľký dôraz kladie na rýchlosť výstavby. Tento fenomén tu vládne, myslím si, že pred 10 – 12 rokmi sa nekládol taký dôraz na rýchlosť výstavby ako dnes.“
Ing. arch. Kruliac: „Rodinný dom sa staval tri roky a dnes tu máme sto bytových jednotiek a je to za jeden rok hotové s tým, že sa začínalo v novembri, čo nemá s logikou nič spoločné.“
Bc. Horák: „V tomto regióne vonkoncom nie, keď v novembri sú mínusové hodnoty.“
Ing. arch. Kruliac: „Technológia bola tak nastavená. Vstupujem aj do územného plánovania, sú špecialisti – urbanisti, niekedy s tým je problém, že urbanistická štúdia je schválená a potom objekt sa nedá osadiť, napr. keď rodinný dom vyjde 6 metrový, tak to je predná, stredná a zadná izba. Tak isto aj pri týchto väčších komplexoch je ten parameter vrámci týchto objektov, musia mať aspoň 16 metrov, aby tam vliezli podzemné garáže, keby bol menej, tak tá využiteľnosť tam nie je. Robili sme aj interiéry, ale teraz od toho upúšťame, lebo tam to má náväznosť na dodávateľa interiéru.“
Ing. arch. Magdaléna Janovská
autorizovaný architekt SKA, Levoča Rekonštrukcia strechy pamiatkovo chráneného meštianskeho domu v Levoči. Vybrala si: MetroŠindel
Ing. Igor Mičunda
výrobný riaditeľ spoločnosti Kontrakting Žilina, Projekt výstavby 28 dreveníc Tri Vŕšky–Terchová. Odporúčil: MetroRustik
Michal Holeš
majster výroby Kontrakting Žilina, Výstavbu striech drevenicovej osady Tri Vŕšky–Terchová. Inštaloval: MetroRustik
Ing. Ján Olekšák
majiteľ rodinného domu-drevenice v Ždiari. Rekonštrukcia pamiatkovo chránenej drevenice. Vybral si: MetroŠindel
Ing. arch. Róbert Burger
Autorizovaný architekt SKA, Poprad Rekonštrukcia historickej Vily Alica v Starom Smokovci a výstavba strechy vlastného domu. Vybral si: MetroŠindel.
Ing. arch. Ľubomír Farkaš, CSc.
do roku 2010 zamestnanec Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici. Odporúčil: MetroŠindel
Mgr. Stanislav Rajnoha
investor a majiteľ kultúrnej pamiatky Vodný hrad, Hronsek. Vybral si: MetroŠindel.
Ing. Rastislav Kokavec
investor a majiteľ RKS Brezno. Výstavba apartmánov Tále a reštaurácie ElF Brezno. Vybral si: MetroŠkridlu a MetroŠindel
Ing. arch. Rudolf Kruliac
autorizovaný architekt SKA, Architekt apartmánového domu Kamzík, Donovaly a rodinných domov vo V. Ružbachoch. Odporúčil: MetroŠkridlu
1. Ing. arch. Magdaléna Janovská, autorizovaný architekt SKA, Levoča
Rekonštrukcia strechy pamiatkovo chráneného meštianskeho domu v Levoči.
2. Ing. Igor Mičunda, výrobný riaditeľ spoločnosti Kontrakting Žilina,
Projekt výstavby 28 dreveníc Tri Vŕšky–Terchová.
3. Michal Holeš, majster výroby Kontrakting Žilina,
Výstavbu striech drevenicovej osady Tri Vŕšky–Terchová.
4. Ing. Ján Olekšák, majiteľ rodinného domu-drevenice v Ždiari.
Rekonštrukcia pamiatkovo chránenej drevenice.
5. Ing. arch. Xxxx Burger autorizovaný architekt SKA, Poprad
Rekonštrukcia historickej Vily Alica v Starom Smokovci
a výstavba strechy vlastného domu.
6. Mgr. Stanislav Rajnoha, investor a majiteľ kultúrnej
pamiatky Vodný hrad, Hronsek.
7.Ing. Rastislav Kokavec, investor a majiteľ RKS Brezno.
Výstavba apartmánov Tále.
webstránka od digimedia