Ing. arch. Ľubomír Farkaš, CSc.

Do roku 2010 zamestnanec Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici.

Stanovisko k rekonštrukcií strechy s použitím krytiny Metrotile na Vodnom hrade v Hronseku, ktoré bolo spracované na základe požiadavky časopisu Střechy,fasády,izolace a spoločnosti Metrotile CE, s.r.o. – marec 2009

„Použitie moderných strešných krytín na historických objektoch nehnuteľných národných kultúrnych považujem vždy za osobitný problém, ktorý sa týka vzťahu ku architektúre objektu, jeho zachovaným pamiatkovým hodnotám (príp. pamiatkovým hodnotám pôvodnej strechy – krovovej konštrukcie a strešnej krytiny), pričom spomínané pamiatkové hodnoty predstavujú súhrn najmä významných historických, krajinných, urbanistických, architektonických, technických, remeselných a umelecko – remeselných hodnôt. Z tejto všeobecnej proklamácie pre mňa vyplýva, že po predložení podkladov od vlastníka nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky alebo inej stavby, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území (pamiatková rezervácia alebo pamiatková zóna) alebo v ich ochrannom pásme, posúdim rozsah spomínaných pamiatkových hodnôt, stavebno – technický stav stavby alebo jej jednotlivých častí (napr. strechy, krytiny ...) spolu s možnosťami obnovy, kde rozhodujúcu úlohu hrá uplatnenie princípu možnej reverzibility navrhnutého riešenia tak, aby realizáciou nedošlo k ohrozeniu, poškodeniu alebo aj zničeniu zachovaných pôvodných pamiatkových hodnôt. Konkrétne povediac, nevyhýbam sa súhlasnému potvrdeniu možností použitia iných ako pôvodných materiálov – napr. strešných krytín, ktoré sa použijú na historických objektoch. Skôr považujem za dôležité uplatnenie takej formy obnovy kultúrnej pamiatky, ktorá pri rešpektovaní svojej hmotnej podstaty je v súlade s použitými materiálmi. Navrhnuté riešenie použitia strešnej krytiny uplatnenej na kaštieli (vodný hrad) v Hronseku, považujem za možné a primerané – prípustné riešenie z týchto dôvodov:

-Pred vyslovením súhlasu sme sa boli pozrieť na už realizované stavby v Levoči a Poprade Spišskej Sobote, kde sme sa presvedčili, že ide o aplikáciu takého materiálu, ktorý neohrozí pamiatkové hodnoty. Materiál umožňuje vhodné individuálne tvarovanie (napr. v nárožiach a úžľabiach striech). Materiál nezaťažuje veľkou váhou a komplikovaným uchytovacím zariadením realizáciu strechy. Za určitú komplikáciu považuje, že materiál – môže – v určitých vzdialenejších pohľadoch vzbudzovať dojem použitia iného materiálu – napr. dreveného šindľa. Vzbudzuje to dojem, že sa strešná krytina vydáva za niečo, čím vlastne nie je.

-Použitie iných materiálov považujem za prípustné riešenie, pretože uplatnenie pôvodných nie je už vždy možné – uvediem ako príklad, že pri obnove historických objektov a kultúrnych pamiatok v dnešnej dobe už málokto špekuluje o uplatnení rozvodov vody v olovených alebo drevených rúrkach, kanalizačných rozvodov z kamenných blokov alebo vytvorenia nových prevetov a tiež uplatnenie rozvodov elektriny len hliníkovými alebo medenými vodičmi.

-Mnoho razy sa však môže uplatnenie nových materiálov javiť ako kontroverzné riešenie, najmä keď sa neuplatňuje princíp reverzibility (vrátnosť do predchádzajúceho stavu) alebo autenticity (pôvodnosti). Za takéto považujem aplikovanie chemických prostriedkov do konštrukcií historických objektov bez dôkladného zhodnotenia ich možného sa správania po rokoch, zatepľovanie najmä murív a fasád historických stavieb s uplatnením umelohmotných architektonických a výtvarných článkov nalepením na fasádu.

Myslím si, že ortodoxným riešením pôvodných materiálov a technológií nie je vždy možné dosiahnuť primeraný výsledok. Aplikácia pôvodných materiálov a technológií v 21. storočí niekedy nie je vôbec možná.“