Ing. Igor Mičunda

výrobný riaditeľ spoločnosti Kontrakting Žilina,
zodpovedný za projekt a realizáciu výstavby drevenicovej osady Tri Vŕšky – Terchová. (www.dreveniceterchova.sk).
Je osobou, ktorá hľadala vhodné  materiály pre výstavbu týchto 28 dreveníc a ktorá navrhla investorovi použiť pri výstavbe tejto osady strešnú krytinu Metrotile.

Úplna verzia iterview s redaktorom časopisu „STŘECHY, FASÁDY, IZOLACE“ p. Krmáškom - 12.1.2009– doslovný prepis audionahrávky.  
 

p. Mičunda: „... tie domy staval pán Jozef Ďurana ako drevostavby a krytiny zastrešoval pán Michal Holeš. My to máme rozdelené na dve firmy. Jednou je firma Krov hrou, ktorá vyrába a projektuje a dodáva krovy zákazníkovi, a ak tieto krovy zákazníkovi aj montujeme, tak vtedy to preberáme od firmy Krov hrou ako subdodávku a odovzdávame to cez Zmluvu o dielo.“...

p. Kolárik: „p. Mičunda to technicky a výrobne pripravil.“

p. Krmášek: „Ako vznikla myšlienka stavať Terchovú?“

p. Mičunda: „Bolo to výsledkom dobrých partnerských vzťahov s jednou firmou, ktorá robila vrchného dodávateľa, pre ktorú robíme viac stavieb a možno iného druhu, je to stavebná firma, ktorá má dobré vzťahy s určitou skupinou „developerov“ a títo partneri sa dostali po mnohých bytových domoch, ktoré boli klasicky stavané murovacou technikou alebo odlievaným železobetónom k takejto akcii, povedali si, že prečo nie. Celé sa to dosť dlho pripravovalo, lebo je to na veľmi dobrom mieste, síce bolo to vo veľmi prudkom kopci, takže dostať tam materiál bolo dosť náročné, ale z pohľadu developera, vzhľadom na to, že to bolo miesto v Terchovej, blízko amfiteátru, blízko Vrátnej doliny, to bolo perfektné miesto. To miesto sa dlho pripravovalo u developera a my sme vďaka tým vzťahom boli pri projektovom riešení, keďže na začiatku nám bola poskytnutá štúdia, ktorá ale nemala vyriešené technické detaily, ale nám to vyhovovalo, máme silné technické zázemie, vlastnú projekciu, ľudí, ktorí majú osobné skúsenosti s projektovaním drevodomov, takže sme len naskočili do pomaly rozbiehajúceho sa vlaku no a vlastne sme riešili tieto drevodomy aj projektovo. Štúdia architektúru už dala a tú sme neovplyvnili. Riešili sme nosné časti, technický strop, akým spôsobom budú riešené prierezy stropných trámov, aby to bolo staticky v poriadku, tieto drevodomy sa vyznačujú veľmi veľa priznanými časťami, aby sa tieto priznané časti snúbili s celou tou architektúrou a tým miestom, kde tie drevodomy  stoja, tak vlastne sme dávali veľký dôraz aj na to, aké budú tie prierezy, ako budú rozmiestnené vzhľadom na nosné stĺpiky, nad tým idúce krokvy, obišli sme možno celé severné Slovensko, kde sme si prešli jednotlivé technológie od zrubov, cez stĺpikové konštrukcie až po priemyselne vyrábané drevodomy, ktoré sú vyrábané s priemyselnejším profilom a nie s naturálnym ako je v Terchovej, no a toto celé trvalo asi rok. Potom sa celá zákazka dostala do miernych problémov kvôli cene, pretože to je ako vždy, na záver sa riešila cena, ale to sa podarilo vyriešiť a minulý rok na jar sme sa pustili do toho, začalo sa to betónovými časťami a následne tou časťou drevenou.“

p. Krmášek: „Malo by to  simulovať drevenú dedinu?“

p. Mičunda: „Presne tak, ten obklad drevený, ktorý v Terchovej nakoniec skončil, sa veľmi dlho vyberal, nemalo to byť príliš priemyselné, snažili sme sa vybrať obklad, aby drevodom pôsobil naturálnym dojmom. Mala to byť kombinácia pri pohľade zo 100 metrovej vzdialenosti toho klasického zrubu a dreveného obkladu, takže ten obklad simuluje klasický drevený zrub.“

p. Krmášek: „Prečo ste sa rozhodli práve pre drevodom a nie pre zrubový dom?“

p. Mičunda: „Z dvoch dôvodov, zrubový dom nám vychádzal drahšie a druhý dôvod – Kontrakting ako firma je technologicky nastavená nie na zrubové domy. Kontrakting je nastavený na stĺpikové konštrukcie, ktoré poznáme aj zo západnej Európy a preto my sme ani nerobili ten ťah na zruby, ale skôr na tú stĺpikovú konštrukciu. A ten tretí dôvod sa možno nespomínal tak dôrazne, ale išlo o to, že investor chcel postaviť 30 domov za rok, čo pri klasickej zrubovej technológii by znamenalo, myslím, že na severnom Slovensku ani nie je taká firma, ktorá by to dokázala za rok postaviť a bola tam podmienka, že za rok tých 30 domov musí stáť, my sme to viac menej splnili, okrem toho, že tam boli nejaké časové posuny a v jednej časti išlo vysoké napätie, preto sa nemohlo pokračovať v tých domoch, tak by sme to boli aj splnili. Robili sme zhruba 4 domy mesačne a na to sa potom naplánovali klampiari, ktorý v nejakom kroku robili krytiny, aby to jedno s druhým hralo. Takže cena, naše zameranie a čas.“

p. Krmášek: „Ešte k tomu domu samotnému. Sú nejaké zaujímavosti, ktoré by stáli za zmienku?“

p. Mičunda: „Stĺpiková konštrukcia nie je patentom ... Majtek má vo svojom sortimente, alebo vo výrobnom programe aj drevené steny, ale my sme doteraz v 95 % boli zameraný na strešné konštrukcie, toto bol krok do novej oblasti, v tomto prípade sme išli do zákazky, ktorá bola zaujímavá z toho pohľadu, že tie domy sa opakovali, 13 domov mali jeden pôdorysný rozmer a 15 domov druhý pôdorysný rozmer, ak bola požiadavka na rýchlosť, tak celé naše technické riešenie smerovalo k tomu, aby sa chlapi nezaoberali žiadnym detailom, aby to jednoducho len skladali. Celá zaujímavosť akcie Terchová bola v tom, že sme sa snažili hľadať problémové veci, ktoré by mohli chlapov zaskočiť, nakoniec sme mali nejakých 50 % nevyriešených a tie sa vyriešili po prvom – druhom dome, ale potom to už bola viac menej skladačka, vlastne robili chlapi mechanicky tú istú robotu a nerozmýšľali nad nejakým detailom, malým problémom bolo priemyselne vyriešiť tie vykierové časti, tam sme išli do priestorových uhlov, ktoré v tom programe nebolo úplne možné vyriešiť, takže to nás chvíľu zdržiavalo pri tých prvých domoch, ale keď sa už potom na mieste domerali tie jednotlivé kusy, tak už potom nás nič neblokovalo, išlo to rad za radom.“

p. Krmášek: „Aké bolo Vaše know-how?“

p. Mičunda: „Vyriešili sme drevený strop, lebo to podmienka nebola, podmienka bola, aby to bol priznaný strop. My sme po obhliadke viacerých takýchto drevodomov zistili, že tie drevené stropné trámy, môže to vyzerať síce naturálne, ale boli popraskané, potočené, rôznym spôsobom dotvarované, lebo to surové drevo má tendenciu ďalej pracovať, tak tam sme si povedali, že pôjdeme do lepeného dreva a vyriešili sme vlastným spôsobom kombináciu toho lepeného dreveného stropu, kde stropné trámy vybiehajú cez obvodovú stenu do exteriéru v kombinácii s priznanými časťami krokiev, ktoré sú takisto z lepeného dreva. Skombinovali sme polohovo a pôdorysne polohu dreveného stropného trámu s krokvou, väčšinou to nehrá, krokvy majú iný raster a drevené trámy nemajú raster podobný krokvám. My sme vlastne urobili ako keby taký vejár po celom obvode, bolo to naše riešenie, rozhodli sme sa inštinktívne, investor proti tomu nič nemal, lebo viac menej po prvom dome sme sa dohodli, že sa to ide schváliť, lebo dovtedy to bolo len na papieri a potom sa povedalo áno, môže to tak byť. Tak to je také špecifikum našej stavby.“

p. Krmášek: „Máte dva typy atypických domov?“

p. Mičunda: „Tie atypy vychádzali z požiadaviek investora, ktorý vlastne menil svoje požiadavky, domy sú pôdorysne 7 x 12 a 8 x 13, pôvodne mali byť rozdelené stredovou vnútornou priečkou tak, aby jedna bunka prízemie a poschodie bola jedného majiteľa a druhá bunka druhého majiteľa. Tie atypy vznikali z toho, že sa objavovali nejakí investori, ktorý to chceli kúpiť celé ako celok a vtedy tá stredová nosná stena sa menila na bežnú priečku s otvorom s dverami, a v tom vznikal ten atyp a celé sa to preprojektovalo tak, aby to bolo pre jedného majiteľa. Jeden atyp má v jednom rohu vystupujúci priestor, ktorý výrazne ovplyvnil sukienku po obvode, ktorá vyplýva z ľudovej architektúry. Všetky tieto zmeny, ktoré prichádzali v priebehu času, nás zdržiavali, lebo už to bolo naštelované, ale tento atyp je veľmi zaujímavý.“

p. Krmášek: „Zaraďujete atypy do svojej produkcie?“

p. Mičunda: „My sme firma, ktorá vyslovene vyrába atypy. Toto je jedna z mála akcií, okrem supermarketov LIDL, kde sme robili 30-krát tú istú konštrukciu, aj keď ani tam to nebolo úplne opakovateľné, tiež sa menili jednotlivé objekty počas niekoľkých rokov realizácie. Tu to bola po dlhom čase prvý-krát realizácia na jednom mieste s opakovaniami, na čo nie sme veľmi zvyknutí. My sme skôr zvyknutí na zmeny, reagujeme rýchlo a pružne, vieme rýchlo, v priebehu pár dní vyprojektovať, vyrobiť a zmontovať  krov, ktorý sme dovtedy ešte nikdy nerobili. Nie sme zatiaľ nastavení na sériovosť. Pri týchto drevodomoch to bola nutnosť, lebo ich bolo 30 za rok, čo bolo pomerne dosť, ale bežne v roku, keď robíme hocijaký krov, ktorý vyrábame, v minulom roku sme vyrobili 450 krovov, tak keď sa to podelí na pracovné dni, tak sú dva krovy denne pracovné a sú to všetko atypy, takže tá firma je tak nastavená v tom klasickom Majteku krovovom, že vieme vyrobiť veľmi pružne a rýchlo akýkoľvek atyp. Či je to hala 10 x 15 alebo 15 x 40 alebo je to rodinný dom 8 x 2 s pultovou, sedlovou akoukoľvek strechou, tak je tu silné projektové oddelenie, ktoré dostane objednávku a vie to okamžite vyprojektovať, bez tohto projektového oddelenia by to nebolo možné. A samozrejme bez pružnej výroby, ktorá je v Liptovskom Mikuláši.“

p. Krmášek: „Čo sa týka Majteku, Majtek používa ...

p. Mičunda: „Je to systém pružný, takže my nemôžeme ovplyvňovať projektantov a architektúru projektov, my sme firma v pozícii poddaného, projektant to nakreslí a my to musíme splniť. My sme tu aj na to, aby sme upozornili na nedostatky, preprojektovali ich a urobili to tak, aby to bolo v poriadku. Sme na to zvyknutí.

p. Krmášek: „ ...

p. Mičunda: „ Sortiment krytín, ktoré sa používajú v Čechách a na Slovensku je široký, neexistuje ani jedna krytina, ktorá by bola na všetky typy budov. Terchová mala vyzerať ako architektúra ľudová, tak sa prudko zmenšil počet krytín, ktoré tam mohli byť. Napríklad profilované krytiny štandardné šrobované, neboli priechodné, nepáčilo sa to investorovi.“

p. Krmášek: „...

p. Mičunda: „Simulujú, ale akákoľvek simulácia, ktorá bola ponúknutá investorovi, neprešla.“

p. Krmášek: „A drevošindel?“

p. Mičunda: „Drevošindel – tam sme sa tak trocha obávali tej schopnosti dodávateľov, lebo vzhľadom na to, že sa pri výbere obkladu sondovali možnosti dodávateľov na obklad palubovkový, takže sme zabrdli aj k týmto šidlom, možno to bol aj zlý marketing, zlé mapovanie trhu,  ale nenašli sme takú firmu, ktorá by bola schopná rýchlo zabezpečovať zakrývanie domov.“

p. Krmášek: „ ...

p. Mičunda: „Pri každej akcii, ktorá možno sa vo všeobecnosti zakrýva developerskou firmou, je to o tom, že to má byť pekné a má to byť rýchlo postavené a za čo najmenej peňazí. Kombináciou tohto vzniká každý projekt na Slovensku a toto bolo tiež kombináciou ceny, rýchlosti a vzhľadu. Malo to vyzerať ako ľudová architektúra, ale nie že to bude super drahé, a že sa to bude dlho robiť.“

p. Krmášek: „Prečo práve Metrotile, čím vám učaroval?“

p. Mičunda: „Tým, že sa prudko znižoval počet krytín, ktoré bol investor ochotný akceptovať, tak sme sa postupne dostali práve k týmto oceľovým krytinám s granulátom, ktoré najlepšie suplujú vzhľad, ktorý investor požadoval a postupne sme sa dostali aj k dodávateľom, ktorí tieto krytiny dodávajú, nehovorím, že sme okamžite boli rozhodnutí, že to bude Metrotile. Tak ako aj pri mnohých iných výberoch sa človek inštinktívne rozhoduje podľa toho, čo vidí a aké informácie dostáva a pravdepodobne ten osobný kontakt so zástupcom firmy Metrotile nakoniec rozhodol. Potom, ako bol jeden typ materiálu objednávateľom odsúhlasení, tak už sme nechceli robiť ďalší výber, boli sme tlačení časom. Metrotile, to čo ponúkol, aká je to firma, aké majú skúsenosti, tak bol som presvedčený, že sme si vybrali dobrú firmu, ktorá nám sľúbila určité nástrojové vybavenie, školenia, osobný prístup k zákazke, takže rozhodol som sa.“

p. Krmášek: „Ako sa Vám spolupracuje s firmou Metrotile?“

p. Mičunda: „Pri Slovenskej Ľupči som bol osobne od začiatku, je to o osobnom prístupe, firma Rheizink tam urobila veľmi slušnú robotu, bola to veľká strecha v extrémnych podmienkach.
Výber krytín nie je len o suchom vyhodnotení ... paropriepustnosti, zmrazovacích cyklov, je to v mnohých prípadoch o osobnom kontakte a o tom, čo je firma ochotná ponúknuť, a o tom, byť v správnom čase na správnom mieste. Takže tak ako v Slovenskej Ľupči bola firma Rheizink v správnom čase na správnom mieste a boli schopní ponúknuť to, čo investor Železiarne Podbrezová a architekt potrebovali, tak tu to bola schopná ponúknuť firma Metrotile, takže preto nie Rheizink. Rheizink nebol priechodný od začiatku kvôli cene. Cena je vyššia pri Rheizinku. Firma Rheizink má veľmi dobre prepracované detaily, sú to uhlové alebo stojaté drážky, kde sú tesniace pásiky, zaťahovacie pásiky, atď. Určite by sme tieto strechy v Terchovej s Rheizinkom vyriešili ľavou zadnou. O tom nepochybujem. Tu bol skôr problém v pohľade na ten plech, lebo by to vyzeralo veľmi plechovo. To by neprešlo a problém bol aj v cene. Firma Metrotile ponúkla materiál, ktorý mal výrazne ľudovejší výraz a tie detaily, ktoré tam boli, pán Horák sám povedal, že keď niektoré veci riešili u výrobcu v Belgicku, tak sa čudovali, prečo sa na Slovensku robia také zložité strechy, lebo možno nie sú v Belgicku zvyknutí na to, aby riešili zapustené úžľabia a také špecifiká, ktoré sú v konečnom dôsledku aj rizikové, možno tam sa rozmýšľa jednoduchšie a lacnejšie, ale tu sme boli s tým konfrontovaní a po niekoľkých konzultáciách a stretnutiach sa aj tie problémové detaily podarilo vyriešiť. Čas ukáže. Terchová je v extrémnom poveternostnom páse, uvidíme čo nás tam všetko čaká. Verím, že reklamácia žiadna nebude, a že mi, ani dodávateľ, ani nikto z Terchovej nezavolá, že poďme riešiť nejakú reklamáciu. Zatiaľ je všetko v poriadku, ešte to však nie je dokončené, odovzdané, nekúri sa tam, nefunguje sa tam, uvidíme, čo to prinesie, zatiaľ tam tých zmrazovacích cyklov bolo minimum, zima je prvá. Zatiaľ to funguje tak, ako sme si to predstavovali a od investora ani od dodávateľskej firmy som zatiaľ nepočul žiadnu námietku.“

p. Krmášek: „Hovorili ste, že ste mali nejaké problémy, ktoré ste musel riešiť.“

p. Mičunda: „Krytina firmy Metrotile je obmedzená sklonom aj preto, lebo sú to šablóny prekladané jedna cez druhú jednoduchým spojom, nie je to krytina, ktorá by mohla ísť do 5 % - 10 %-ných stupňových sklonov. Aj preto, lebo je to jednoduché preloženie, tu sme mali dostatočný sklon, akurát, keď sme sa dostávali z jednoduchej plochy do úžľabia, kde to bolo v kombinácii s úžľabovým oplechovaním, ktoré firma Metrotile má viac druhov, tak tam sme sa museli viac zamyslieť nad tým, pretože sme nerobili len krytinu, robili sme aj poistnú hydroizoláciu, ktorú robíme vždy dokonale, aby bola podstrešná krytina perfektne vyvetraná, ale aj vodotesná, je to poistná hydroizolácia, takže musí tak fungovať. Každé úžľabie môže poistnú hydroizoláciu skomplikovať, vzhľadom na to, že nám úžľabie prechádzalo cez viac krokvových polí, tak vtedy sme sa dostávali do určitých problémov, ktoré sme vyriešili na mieste. Celý tvar strechy, čo sa týka krytiny, bol nepríjemný pre krytinu vo veľkom odpade. Za každou stavbou bola kopa nepoužiteľného odpadu. To bolo také negatívum.“

p. Krmášek: „Myslím, že to nie je posledná stavba a spolupráca s firmou Metrotile, a všetky veci sa vyriešia, tak sú už riešením pre ďalšie stavby.“

p. Mičunda: „Školenie od firmy Metrotile bolo dôležité, na stavbe sme sa však stretli aj s vecami, ktoré sme na školení nepočuli a možno aj firma Metrotile ich riešila prvý krát. Takže pre každého kto tam bol, to bola škola. Všetko to treba okomentovať tým, že sme neriešili jednu stavbu, riešili sme 30 domov, a v tom pohľade sme to všetko vnímali.“

p. Krmášek: „Dá sa povedať, že nie je koniec spolupráce s firmou Metrotile?“

p. Mičunda: „Určite nie. Ja tú spoluprácu vidím pozitívne, ale ja osobne som poradný orgán pri výbere krytiny. Zákazník veľakrát príde s vlastným názorom, takže ja ten názor chcem od neho vždy počuť, keď vidím, že tam sú nejaké technické nezrovnalosti, ktoré výrazne môžu ovplyvniť napríklad vodotesnosť strechy, tak vtedy do toho vstupujem. Ale ak zákazník vníma svoju strechu z estetického pohľadu a má vybraté nejaké typy krytín, tak do toho ja nezasahujem. Napríklad chce škridlu a ja mu vnucujem plech alebo naopak. My sme schopní urobiť všetky typy krytín, škridlám sa však veľmi nevenujeme, lebo je to činnosť, ktorá sa roztiahla po Slovensku medzi malých živnostníkov a takýto živnostník má oveľa menšiu réžiu ako má firma Kontrakting. Takže tam je to skôr o nejakom doporučení, že ak má zákazník záujem o škridlu, môžeme mu doporučiť, že máme dobré skúsenosti s týmito poddodávateľmi. V tomto prípade ide o jednoduché strechy. Okrem škridiel sa snažíme robiť všetky typy krytín, pokiaľ sme zvládli Rheizink, v roku 2003 sme urobili strechu roka, boli sme ocenení, takže vieme zvládnuť všetky typy krytín. Od dodávateľa očakávame pružný a osobný prístup a potom sa nebojíme ničoho.“

p. Krmášek: „Aký je Váš názor na asfaltové krytiny, asfaltový šindel?“

p. Mičunda: „Aj v krytinách sú módne vlny. Istý čas boli šindle dominantné. Teraz už také dominantné nie sú. Ak je záujem u zákazníka o šindel, tak ho bez problémov urobíme. Máme belgického dodávateľa týchto šindlov. Asfaltový šindel je však náročnejší na precízne spracovanie a nie je vhodný do všetkých nadmorských výšok. Ak je správne spracovaný a použitý v správnej nadmorskej výške, tak je to dobrá krytina. Nedosiahne však ten výraz ako má Metrotile, lebo to nie je priestorová krytina, je to plošná krytina. Firma Metrotile je na trhu už dlhší čas a nechce vyrábať výrobky, ktoré budú slúžiť pár rokov. Do budúcna je spolupráca otvorená, je to o tom, aby Metrotile vo svojom sortimente mal krytiny, ktoré vystihnú nielen ľudovú architektúru, ale akúkoľvek architektúru. A my sme zákazníkovi ochotní ponúkať viacero variantov, akurát, že to stojí viac peňazí.“

p. Krmášek: „ ...

p. Mičunda: „Je to o tradícii, ale aj o tom, že ten politický systém tú architektúru niekde tlačil, to čo by možno aj u nás bolo niekde inde, tak ten systém to nedovolil, lebo to asi nebolo vhodné pre to zriadenie. Teraz sa to dostáva do iných sfér, komunikácia je užšia. Na internete sa dá nájsť čokoľvek. V tomto je výhoda. Slovensko je krajina, ktorá sa pýši tým, že má veľa lesov, tak prečo by to drevo nemalo hrať prím. Do Terchovej sme hľadali dodávateľa na lepené drevo, ale našli sme ho až v Rakúsku. Paradoxom je, že sme v Terchovej používali lepené drevo z Rakúska, ktoré sme doviezli z päťsto kilometrovej vzdialenosti, lebo sme na Slovensku nenašli dodávateľa, ale to lepené drevo bolo pravdepodobne vyrobené zo stromov, ktoré boli možno zrezané vedľa Terchovej. Paradoxne, že sa to lepené drevo vyrábalo z masívneho dreva, ktoré sa viezlo do Rakúska, tam sa zlepilo, a v Rakúsku nám garantovali splatnosť, kubíkovú cenu nižšiu ako na Slovensku a oveľa vyššiu kvalitu. Neviem prečo ten Slovák, ktorý to vyrába v 50 km vzdialenosti, má cenu lepeného dreva vyššiu ako Rakúšan, ktorý to dovezie 500 km do stredu Rakúska, zlepí to a dovezie to naspäť, zarátavam už aj cenu s dopravou.“

Ing. Horák: „Na Slovensku sú len 2 % drevodomov?“

p. Mičunda: „Česi sa blížia k 10 % a myslím, že my sme na 2 %. To sú reálne čísla. Takže tu sú mnohé paradoxy, ktoré by som povedal, že táto doba začína prinášať a ja verím, že možno aj tie drahé energie budú tlačiť ten hlavný prúd v tých drevodomoch a vôbec v  rodinných domoch niekde inde ako to bolo doteraz, lebo to nie je len o tom, aby som robil zo „44“ porotherm múr, s tým sa dá rôzne vyhrať a celý ten systém drevodomu je fajnovejší, troška treba porozmýšľať viac, a preto ma to zaujíma, nie je to len o tom, že gejzuje murár, či má tie špáry 1 mm alebo 2 mm, ten drevodom je o inžinieringu a preto sa mi páči.“

p. Krmášek: „A vy sa zaoberáte výstavbou pasívnych domov na Slovensku?“

p. Mičunda: „Chceme zdvihnúť zástavu, ktorá leží niekde v prachu a chceme ju zdvihnúť práve my, lebo pán Kolárik je aktívny .... spracovateľ dreva a celé je to také akože ste práve vstali a stojíte v kúpeľni, pretierate si oči a pozeráte sa, že čo ďalej, takže je to asi v takom stave na Slovensku. Aj zväz spracovateľov dreva sa správa inak, začínajú sa tu objavovať nové technológie, lebo to drevo sa musí vedieť aj spracovať, to je o tom vstupnom materiáli, ani to sa tu doteraz ešte nijako neobjavovalo, to je o takej širokej radlici a my sa snažíme niekde byť a ťahať to čo najviac.“