Ing. arch. Róbert Burger

Architektonická kancelária, ARCHSTUDIO spol. s r.o.
 Hraničná ulica 4716,058 01 Poprad E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Realizoval rekonštrukciu historickej budovy Vily Alica v Starom Smokovci a taktiež použil strešnú krytinu Metrotile na zakrytie svojho vlastného domu.
Iterview s redaktorom časopisu „STŘECHY,FASÁDY,IZOLACE p. Krmáškom 12.1.2009-doslovný prepis audionahrávky.

Ing. arch. Burger: „Robím pre ArchStudio, vila Alica bola robená firmou ArchStudio. Čo sa týka vily Alice, bola to pre mňa výzva, nerobil som dosť dlho rekonštrukcie a táto bol dosť obtiažna aj z projekčného hľadiska, rozobrala sa celá drevenica ... jedna z mála stavieb na Slovensku a neviem, či viac dvojposchodových, je to také netradičné, pôvodná krytina bol drevený šindeľ, ešte keď sme domeriavali starý stav, tak pod valcovaným plechom bol drevený šindeľ, ktorý bol v dezolátnom stave. Prekvapujúco, možno, že aj pre vás, ja som sa stretol s pozitívnou reakciou pamiatkárov v  Spišskej Sobote, tí vlastne prijali hneď toto riešenie tejto krytiny a tým sa mi dosť uľahčila práca, lebo ďalej som nehľadal, viem, že je aj konkurenčná firma, vyzerá to podobne, a čo viem, že sú ešte tieto plastové náhrady na tieto strechy, zo subjektívneho hľadiska sa mi najviac páčil ten plech, predsa toho plastu máme dosť, už na tých oknách samotných, takže mi to dosť uľahčilo robotu so všetkými dodatkami, takže z môjho hľadiska to bolo dosť uľahčené.“

p. Krmášek: „Prvý Váš moment bol estetický?“

Ing. arch. Burger: „Áno, určite estetický, prvé, čo architekt vidí je estetika, aj s odstupom času sledujem tieto strechy, ja som to použil  ešte na ďalších dvoch stavbách, jedna z nich je môj vlastný rodinný dom a určite keď sa človek na to lepšie pozrie, tak vidí, že to nie je drevený šindeľ, hoci sa to snaží napodobniť drevený šindeľ, ale taký subjektívny môj pocit, je, že to najmenej špatí medzi drevenými šindľami. V Ždiari som staval dom, to ja taká pamiatková oblasť, samé drevenice s drevenými šindľami na streche, bolo pôvodné, a keď sa na to pozriem, tak najmenej to kričí, že je to niečo iné, niečo, čo sa tam nehodí.“

p. Krmášek: „A prečo ste neostal pri drevenom šidli, ktorý tam bol pôvodne?“

Ing. arch. Burger: „No určite kvôli financiám, kvôli údržbe, vieme, že maximálna životnosť dreveného šindľa je 10 rokov pri potrebnej údržbe, človek sa dnes na tieto veci pozerá ekonomicky a keď sa dostávam do kontaktu s viacerými investormi ako architekt tak, veľmi veľa ľudí nechce ani drevené obklady na svoj dom, dnes sú už náhrady plastu, to sa mi zdá pritiahnuté za vlasy, keď chcem drevený dom a dám si na to plastový obklad, ale táto krytina, valcované plechy sa dosť osvedčili, ich životnosť je dostačujúca, takže aj to bol jeden z dôvodov, prečo plech. Zatiaľ čo mám odozvy, tak sú dobré, nebol problém s náročnými technickými detailmi, ja mám dosť členitú strechu, na vile Alici je klasická sedlová strecha. Myslím, že je to lepšie ako iné krytiny, to bolo jedným z dôvodov, že tie detaily sa dali poriešiť.“

p. Krmášek: „Prečo ste neuvažoval o inej krytine?“

Ing. arch. Burger: „Pri mojej vlastnej stavbe – je to prostredie Ždiaru, kde sú drevené šindle, a táto najviac napodobňuje drevený šindeľ, viem že sa to snažia napodobniť aj Tondach alebo Bramac, ale nie je to až také vydarené z estetického hľadiska.“

p. Krmášek: „Prečo si to myslíte, Tondach je predsa z prírodného materiálu, ale oceľ nie je prírodný materiál.“

Ing. arch. Burger: „Viac sa na to pozerám z estetického hľadiska až po druhé sa pozerám na to, či je to z prírodného materiálu, takže z estetického hľadiska sa to viac podobá na drevo. Nie je to prírodný materiál, s tým súhlasím, ale na druhej strane, dlho žijeme s plechovými krytinami a myslím si, že tak ako si zvykáme na plastové okná, tak človek si zvyká a nie je to nejako škodlivé.“

p. Krmášek: „Ja som sa pýtal všeobecne k tomu typu materiálu. Technicky ste sledoval tie stavby, okrem jednoduchej údržby, je to ľahký materiál, šetrí to krv, nezateká do tohto materiálu.“

Ing. arch. Burger: „To je ďalšia výhoda, že je to ľahká krytina. Čo sa týka zatekania, uvažoval som nad tým, spolieham sa však na záruku, ťažko možno polemizovať o každom detaile, pripúšťam, že môže sa niečo také stať, ale spolieham sa na záruku tejto krytiny.

p. Krmášek: „Takže hlavné kritérium bolo estetické?“

Ing. arch. Burger: „Z môjho hľadiska je to prvé kritérium.“

p. Krmášek: „Aký je Váš názor na použitie moderných materiálov na drevodomy, prečo si myslíte, že pamiatkári sú háklivý na to, aby sa použili takéto materiály a nie drevené.“

Ing. arch. Burger: „U pamiatkarov mám pocit, že pri niektorých stavbách sa nepozerajú na ekonomickú stránku, menej ich zaujíma údržba a iný dôvod neviem, stretol som sa však  s pozitívnym ohlasom pamiatkarov, pri niektorých dreveniciach, kde sa nebránili použitiu plechovej krytiny, ale bola tam podmienka napodobnenia dreveného šindla.“

p. Krmášek: „Čo si myslíte, že v čom je problém, že niekde sú pamiatkari viac konzervatívnejší, inde sú viac liberálnejší.“

Ing. arch. Burger: „Nemám s tým veľa skúseností, tie čo mám boli takého, myslím, že sa naráža na tento problém, ale ja som s tým nestretol. Je veľa súkromných investorov, ktorí sa začnú k tomu stavať tak, že ak to nezrekonštruujeme takýmto spôsobom, keď nie sú na to financie, tak to môže spadnúť. Možno sa už začínajú pamiatkari chytať aj takýchto alternatívnych materiálov.“

p. Krmášek: „Čo sa týka údržby, drevo je náročné a drahšie.“

Ing. arch. Burger: „Určite, aj samotný drevený obklad je náročnejší. Dnes sa ľudia snažia čo najmenej vykonávať údržbu.“

p. Krmášek: „Zohráva úlohu aj prostredie, v ktorom žijeme, agresívne prostredie, ovzdušie, viac narušuje drevenú strechu?“

Ing. arch. Burger: „Nad tým som sa fakt nezamýšľal, ale môže to byť, ale neskúmal som to z tohto hľadiska bližšie. Myslím si, že tie stavby sa snažia vyrásť čo najrýchlejšie, no nezamýšľal som sa hlbšie nad tým. Ale pripúšťam ten vplyv.

Bc. Kapral: „Čo sa týka plastovej krytiny, kvalita plastu je veľmi dôležitá, videl som takého strechy s plastovou krytinou a tlakom ultrafialového žiarenia došlo ku farebnej devastácii krytiny, došlo ku mapám, ktoré vznikli, celá strecha bola jedna konzistencia plastových škridiel. Je to veľmi dôležitý aspekt, a do budúcna, pri použití plastových náhrad si musí dať investor veľký pozor. Plasty majú rôznu kvalitu a vplyvom slnečného žiarenia môže dôjsť k znehodnoteniu vzhľadu strechy.“

Ing. arch. Burger: „Tak to sa objavilo už pri plastových oknách a rozlišuje sa, či je to z recyklovaného plastu, alebo nie, a druhá vec je subjektívny dojem, inak sa chová plech na slnku a plast na slnku. Neskúmal som to však technicky.“

p. Krmášek: „Mám konkrétnu skúsenosť, čo sa týka plastu. Bol som v jednej firme, doviezli na skúšku plastový šindel, vonku bolo 30 stupňov, celý balík bol ... ďalej som videl strechu z plastovou krytinou a celá tá strecha sa pod vplyvom slnka a tepla tvarovo zdevastovala. Nie len farebne, ale aj tvarovo, čierna krytina prechádzala miestami do modra. Napísali sme o tom článok, ozvali sa nám štyri firmy, ktoré robia s plastovou krytinou, vyhrážali sa nám súdom, že sme ich finančne poškodili. Nikomu sme sa neospravedlňovali, ale požiadali sme ich, aby popreli, tieto naše informácie o plastových krytinách, ale ani jedna firma to neurobila. ...

Bc. Kapral: „Ak by sme porovnali kvalitatívnu zložku Metrotilu ... aký kvalitný by musel byť ten plast, a aká by musela byť jeho cena vysoká. Keď ste odporúčali našu krytinu nejakému svojmu konečnému zákazníkovi, aká bola jeho reakcia? Mali ste viac takých zákazníkov?“

Ing. Arch. Burger: „Tu v Ždiari som mal dve drevenici, kde som navrhol Metrotile, na trhu je teraz viac plechových krytín a investor sa to snažil zjednodušiť takým spôsobom, že hoci je to plechová krytina, no nebol to Metrotile, bola to otázka ceny. Ja som mu to zdôvodňoval, hoci niekedy investor nepozerá na vkus investora, tak som sa vyhováral na pamiatkarov, že takýto typ krytiny akceptujú, ale stretol som sa s tým, že napriek tomu išli po lacnejších krytinách.“

Bc. Kapral: „Aké krytiny použili?“

Ing. Arch. Burger: „Boli to skladané plechové krytiny, nie valcovaný plech. Bol to segmentový typ.“

p. Krmášek: „Vašim konkurentom je Dekra. Pozitívny problém u Metrotilu a u Dekry je v tom, že pri zlome neostáva plech odhalený, aby bolo ďalej korozovať, je to chemicky ošetrené izoláciou.“

Bc. Kapral: „Kvalitatívne áno. A aluzinková vrstva je ochrana proti korózii.“

p. Krmášek: „Nemal ste s investormi diskusiu o tom,  že si dajú niečo obdobné a lacnejšie ...

Ing. arch. Burger: „Ľudia to nechcú vidieť, neakceptujú to. Ja som to akceptoval, napodobenina dreveného šidľa sa mi veľmi páči, je to veľmi elegantné a kvalita je vysoká.“

p. Krmášek: „Ako architekt ste navrhol aj ďalšie strechy s touto krytinou?“
Ing. arch. Burger: „Väčšinou razíme modernejšiu líniu a navrhujeme ploché strechy, ale pri pamiatkových objektoch sa snažíme aplikovať niečo také, hoci dosť stavieb som aplikovať v Ždiari a tam sú jedine šikmé strechy.“

p. Krmášek: „Nemáte pocit, že ploché strechy v podhorských oblastiach je určitý problém?“

Ing. arch. Burger: „Keď sú dobre urobené tieto strechy, tak to nie je problém, 99 % problematických striech je v nekvalitnej práci. My robíme mestskú architektúru, takže tu nie je problém s plochými strechami. Dobrá architektúra sa dá urobiť aj so šikmými strechami. Nebránim sa tomu.“

p. Krmášek: „Máte pocit, že keď investor niečo chce, a nehodí sa to k stavbe, tak ho treba naviesť na niečo iné?“

Ing. arch. Burger: „Už v tom návrhu sa snažíme investora ovplyvniť. Razíme ploché strechy, ale nie stále sme prerazili. Ale nestretli sme sa, že by investor chcel niečo neestetické a škaredé. Stále sme presvedčili týchto ľudí, nechali sa ovplyvniť.“

p. Krmášek: „Dá sa povedať, že sa nechá ovplyvniť aj materiálovo?“

Ing. arch. Burger: „Áno, určite, pri návrhu a potom počas stavby sa to mení za lacnejšie náhrady a niekedy to musíme akceptovať aj my. Stretávame sa s tým, ale snažíme sa podchytiť tieto veci už pri prvotnom návrhu a niekedy upúšťa pri realizácii. Čo sa týka tvarového riešenia, to sa už nemení, to ostáva také, ako bolo navrhnuté.“

Bc. Kapral: „Aký je vnútorný pocit človeka, ktorý niečo navrhne a nakoniec vidí hotový svoj návrh. Keď sa pozriete na vilu Alicu a na Váš domček ako ste spokojný, ako na Vás pôsobí hotové dielo, konzistencia našej krytiny vo vzťahu k vile Alici a k Vášmu domu?“

Ing. arch. Burger: „Ja som vilu Alicu videl pred tým len s valcovaným plechom, čo bolo na pôvodnom drevenom šindli, pôvodný drevený šindeľ som videl na fotkách, malo to prírodnejší charakter, bol to dobový pocit, keď teraz pozerám na tú krytinu, tak snaží sa to napodobniť, ale sú tam už rovné línie, je to cítiť, je tam trošku umelosti, ale tá farba, keď človek na to nepozerá detailne, je to dobrý kontakt materiálov – to drevo a tá plocha strechy, vôbec to nešpatí, ten estetický kontakt, z diaľky to človek nevníma, že to nie je drevený šindeľ, ale nie je to valcovaný plech a nie je to Bramac. Ja mám na vlastnom dome 50 stupňové strechy, jedna časť strechy je do 1,5 m výška nad zemou, keď sa postavíte pred dom, tak vidíte celú plochu, ktorá je šesť metrov dlhá, takže tú krytinu máte skoro až pred sebou, tak ja mám subjektívny dojem dobrý, ja mám murovanú stavbu, drevený obklad nemám ešte hotový, ale ja som s tým spokojný.“

p. Krmášek: „Nemáte pocit, že valcovaný plech na takýchto stavbách pôsobí lacným dojmom? Nemyslím finančne, ale esteticky.“

Ing. arch. Burger: „Určite áno, pôsobí to lacným dojmom a dosť nevkusne. „

p. Krmášek: „Aký je Váš názor na asfaltový šindeľ? Odhliadnuc od technických záležitostí, ale s ohľadom na estetickú stránku.“

Ing. arch. Burger: „Esteticky sa to páčilo, bol som prekvapený, že z technického hľadiska to nefunguje, jedna z variant bola, že by som použil asfaltový šindeľ z estetického hľadiska, má to taký romantizujúci charakter a ja mám rád stavby, ktoré pôsobia teplejšie, mne sa to páči. Už sa však asfaltový šindeľ neaplikuje, ale mal som z toho dobrý pocit. Videl som to v Nórsku na dreveniciach a páčilo sa mi to, kvalitatívne je to tam možno niekde inde. Keby to bolo kvalitatívne lepšie u nás, možno by som to aplikoval tiež viac.“

p. Krmášek: „Oni tam na severe majú aj sedem vrstiev na sebe, tam už nemôže pretiecť nič.