Mgr. Stanislav Rajnoha

investor a majiteľ kultúrnej pamiatky Vodný hrad, Hronsek.

Úplna verzia Iterview s redaktorom časopisu „STŘECHY,FASÁDY,IZOLACE p. Krmáškom - 12.1.2009, ktorého sa zúčastnili aj Mgr. Boroš – reštaurátor spolupracujúci pri obnovení kult. Pamiatky Vodný Hrad-doslovný prepis audionahrávky.

Mgr. Rajnoha: ....... „Keď sa použijú všetky prvky, tak to vyzerá dobre, napriek tomu, že plocha vyzerá dobre, tak tie ukončenia do líšt vyzerajú dosť technicky, tým že sme to zastrihávali, tak to evokuje šindeľ. Toto je výhoda, že sa to dá s tým robiť. Splnilo to účel, úplne 100 %-tne. Odozva od odbornej verejnosti je veľmi pozitívna, od pamiatkárov mám veľa telefonátov, aj ľudia z Bratislavy z pamiatkového úradu tu boli sa na to pozrieť a osvojili si to a doporučujú to na pamiatky.“

p. Krmášek: „Každý pamiatkár to však vníma ináč.“

Mgr. Rajnoha: „Áno, a nielen v strešných krytinách, ale kompletne. Vždy ide o kompromis, o mieru citu, aby ste rešpektovali aj to pôvodné, ale zároveň, aby tá pamiatka spĺňala aj tú funkčnosť.“

p. Krmášek: „Aký bol Váš pôvodný zámer s týmto kaštieľom?“

Mgr. Rajnoha: „To je taká zvláštnosť, že väčšina tých objektov z tohto obdobia sú prestavané, sú veci nenávratne stratené, tento je zachovaný z poslednej tretiny 16. storočia, to je výhoda toho objektu, to ma na ňom aj zaujalo. Tu sedí aj reštaurátor. Na začiatku sme vedeli, že sú tam nejaké maľby z viacerých etáp, ale skôr to bolo sústredené v sálach na poschodí, včera sme našli ďalšiu výzdobu, takže všetky etapy sú vyzdobené, je to hodnotný objekt. V každom objekte sú metodické problémy, ale tie problémy, o ktorých sme tu hovorili, také tu nie sú, je tam aj niečo staršie, čo by sa dalo odprezentovať, ale to sú také fragmenty, ktoré nerušia výzdobu a dispozíciu 16. storočia.“

p. Krmášek: „Interiér je dosť zdevastovaný? Boli tam potrebné veľké reštaurátorské zásahy?“

Mgr. Rajnoha: „Nie, práve to je výhoda, že interiér nie je zdevastovaný. Áno sú tam fresky, klenby s výzdobami sú zachované na 95 %.“

p. Krmášek: „Dá sa povedať, že to je jedna z významnejších stavieb na Slovensku?“

Mgr. Boroš: „Áno, dá sa to tak povedať.“

Mgr. Rajnoha: „Na Slovensku je určitá skupina objektov, ale to sú viac menej sakrálne objekty. Je tu veľmi veľa gotických vymaľovaných objektov – kostolov, ale tejto svetskej architektúry vymaľovanej veľmi málo. Tu je to vymaľované komplet od prízemia až po poschodie.“

p. Krmášek: „Čo pre Vás predstavuje asanácia celého objektu?“

Mgr. Rajnoha: „Chceme dať objekt do stavu z konca 16. storočia.“

p. Krmášek: „Bude sa v tom objekte niečo podnikať?“

Mgr. Rajnoha: „Budeme ho užívať a čiastočne aj komerčne, aby sa dokázal aj uživiť.“

p. Krmášek: „Chcem sa teraz opýtať niečo ohľadom strechy. Pamiatkári nie sú veľmi ústretový novým moderným krytinám na pamiatkových objektoch. Aký je Váš názor na používanie moderných krytín pri takejto asanácii? Nemal by tu byť drevený šindeľ, pokiaľ tu pôvodne bol?“

Mgr. Rajnoha: „Pokiaľ by sme boli úplne rigorózni, tak áno, ja som avizoval pamiatkovému úradu, že tu budem robiť rekonštrukciu, a že určite budem hľadať nejakú modernú krytinu, ktorá sa najlepšie priblíži drevenému šindľu vzhľadovo a kvalitou.“

p. Krmášek: „Takže mala to byť krytina, ktorá tú stavbu zachráni, bude kvalitná a predĺži životnosť a nebude vzhľadovo rušiť celkový dojem objektu. Aký bol názor pamiatkárov?“

Mgr. Rajnoha: „Zo začiatku boli takí rezervovaní a potom keď sme urobili prvú strechu, tak ich názor sa radikálne zmenil, technicky sme to zvládli tak, že to evokuje mäkkosť strechy a týmto sme to udobrili u pamiatkarov. Pamiatkari si to zo začiatku nevedeli predstaviť.“

p. Krmášek: „My máme takú skúsenosť, že pamiatkari súhlasia s modernými krytinami, ale len dočasne.“

Mgr. Rajnoha: „Táto téma je na veľmi dlhú debatu a týka sa to napr. aj dreva, kameňa a mnohých iných oblastí.“

p. Krmášek: „Vy ste museli stavať nový krov?“

Mgr. Rajnoha: „Áno, stavali sme nový drevený krov, ktorý sa podobá krovu z pôvodných čias.“

p. Krmášek: „Ako ste sa dostali k Metrotilu?“

Mgr. Rajnoha: „Úplne prozaicky. Ja som bol v Tatrách a tam sa stavala nová fara a evokovalo mi to drevený šindeľ, dva roky som po tom pátral a tu som to našiel.“

p. Krmášek: „Mal ste s niečím problémy, čo ste musel riešiť a nevedel ste v prvom okamžiku, že čo s tým?“

Mgr. Rajnoha: „Áno, boli rôzne možnosti, vyrábajú sa aj umelohmotné šindle, odliatok je každý rovnaký. Táto krytina je vhodná na objekt, ktorý je pamiatkou.“

p. Krmášek: „A ako ste riešili odkvapový systém, pretože Metrotile nedodáva odkvapový systém z toho istého materiálu.“

Mgr. Rajnoha: „To nie je problém, farebne je ten plech rovnaký, len materiál je iný, má inú povrchovú úpravu.“

p. Krmášek: „Dá sa povedať, že každá stavba sa vyvíja, takže aj pri tejto stavbe je to tak.“

Mgr. Rajnoha: „Treba sa zamyslieť nad tým, že k čomu bude stavba slúžiť a či sa bude aj užívať.“

p. Krmášek: „Tento objekt je pamiatkovo chránený?“

Mgr. Rajnoha: „Áno samozrejme. To podstatné je v objekte zachované, zreštaurované, zakonzervované a všetko to nové, čo objekt potrebuje, aby bol užívania schopný, to je s citom, napr. krytiny, aby to nerušilo, ale bez nároku na to, aby to bolo 100 %-tnou replikou toho starého.“

p. Krmášek: „Aby bola iba tá stará vizáš.“

Mgr. Rajnoha: „Áno, avšak ani to nemusí byť úplne 100 %-tné, proste, aby to nerušilo, aby to bolo niekde medzi tým.“

p. Krmášek: „A z  reštaurátorského pohľadu, v čom spočívala Vaša práca, čo ste musel riešiť?“

Mgr. Boroš: „Najskôr tú estetiku, mieru retuše, kedy to ukončiť, sú tam fragmenty malieb, ale dajú sa odčítať a spojiť do estetického výsledku.“

p. Krmášek: „Je to problém doby?“

Mgr. Boroš: „Nie je to problém doby, neprekrývajú sa tam nejaké kultúrne vrstvy z rôznych období, tam je jedna etapa renesančná vo všetkých miestnostiach a ide o to, ako to esteticky sceliť.“

p. Krmášek: „Vy sa zaoberáte konkrétne freskami?“

Mgr. Boroš: „Ja mám certifikát na historické objekty a maľby, pre mňa je to cenné už tým, že je tam veľa metrov pôvodnej omietky. Je tam vysoká miera zachovalosti.“

p. Krmášek: „Kedy bol postavený ten zámok?“

Mgr. Rajnoha: „Prvý objekt je zo 14. storočia, to bol nižší a menší objekt a ten bol prestavaný v 16. storočí.“

p. Krmášek: „Bolo to obývané?“

Mgr. Rajnoha: „Bol obývaný za 1. republiky a potom to bolo skladisko. Štát to odkúpil. Potom to bolo pod správou Ministerstva kultúry.“

p. Krmášek: „Máte ešte aj iný takýto objekt?“

Mgr. Rajnoha: „Áno, máme ešte na námestí takýto starší objekt.“

p. Krmášek: „Čo Vás tam ešte čaká, aká práca?“

Mgr. Rajnoha: „Tento rok ideme robiť vonkajšie omietky, tam je tiež nejaké výzdoba na hlavnom objekte, ďalej okná, siete.“

p. Krmášek: „Ako budete robiť siete?“

Mgr. Rajnoha: „Využijeme staré komíny a podlahy.“

p. Krmášek: „Kto je podľa Vás pamiatkar?“

Mgr. Rajnoha: „Pamiatkár je človek – úradník, ktorý robí koncepciu na celý rozvoj pamiatkarskeho ..........“

Bc. Kapral: „Aký bol Váš zámer, keď ste išli do takého náročného projektu ako je záchrana Vodného hradu?“

Mgr. Rajnoha: „Je tu veľmi veľa objektov z tohto obdobia, tento je jeden z mála zachovaných objektov a je aj kvalitne vyzdobený, napr. nástennou maľbou. Ten zámer vyšiel z toho.“

Bc. Kapral: „Kam až chcete rekonštrukciu dotiahnuť, chcete zrekonštruovať aj vodnú priekopu?“

Mgr. Rajnoha: „Budem reštaurovať ešte dva až tri roky, budeme potrebovať aj úver.“

p. Krmášek: „Ako sa cítite ako zámocký pán?“

Mgr. Rajnoha: „Toto mi ešte nedošlo.“

p. Krmášek: „Máte z toho dobrý pocit, že ste s tým vôbec začal?“

Mgr. Rajnoha: „Každý objekt, ktorý ide do rekonštrukcie, si vyžaduje predprojektovú úpravu, to znamená geologické zameranie a výskum, analytická časť a na základe výskumu sa urobí program pamiatkových úprav, presne sa povie, čo sa s tým objektom urobí. A toto som robil veľa rokov a tešil som sa z toho.“

p. Krmášek: „Dá sa povedať, že je to Vaše hobby.“